Tvoj komentár ma len motivuje do písania viac a viac :)

Ach, zase ty(Itachi a Aki) pre Aki-chan

13. listopadu 2013 v 16:24 | Minaky |  Poviedky na prianie :)
Je to už pár rokov, čo som ho naposledy videla, už v tedy bol veľkým idolom dievčat, stále ho obletovali, nedali mu pokoj. Mne sa páčil tiež, ale nidky som to nedala najavo, aby si nemyslel, že som ako všetky ostatné. Bola som k nemu odmeraná, aj keď vo vnútri som ho vždy lúbila. Od doby, čo som ho naposledy videla ubehli 4 roky, stala som sa nijnom, asi najlepším v dedine, nikto o tom nepochyboval. Možno iba ja, stále som si pridala dosť slabá na to, aby som dokázala v živote, čo chcem. A čo to bolo? Bol to život, v kruhu rodiny, ktorú som nikdy nemala. Mať priatela, ktorý by ma mal rád, pri ktorom by som sa nemusela pretvarovať, pri ktorom by som mohla byť sama sebou. To boli len nesplnené priania. Zatiaľ.


O pár dni neskvôr ma zavolala Hokage k sebe, že má pre mňa misiu, musím nájsť jedného ninju, ktorý ničí dediny, cez ktoré prejde. Mal sa volať Mauro. Nikto o ňom nič moc nevie, iba tolko, že by mal byť v rovnakom veku ako ja, a že sa volá Mauro. To bolo asi tak všeko. Ako ho mam potom nájsť? To je takmer nemožné. Ale čo už. Musela som to zobrať, moc na výber som nemala.
Už som nachystaná na cestu. Pomaly ale isto prekračujem brány mojej dediny a pomaly opúšťam tých, ktorých mám rada. Moc ich nebolo, ale predsa sa zopár ludí našlo, ktorí ma majú radi. Bol tu jeden chlapec, krásny, vysoký, vyšportovaný, milý, už sa ma snaží dostať na rande pár týždňov, ale stále som sa mu vyhýbala. Ale keď sa vrátim, asi to s ním vyskúšam, čo ak to bude ten pravý?
Putujem cestou, všetko prebieha hladko, až zrazu, do mňa nikto hodí kunaj. Zapichne sa mi do nohy, ale ja sa nezvdám len tak lahko. postavím sa do bojovej pozície, keď zrazu
" No pozrime sa, kto to tu je?" opýtal sa niekto, počula som iba hlas, do tváre som mu ale nevidela
" Radšej sa mi ukáž, sme predsa civilizovaný ludia, nepatrí sa skývať" vyzvala som ho. Postava sa približovala čoraz bližšie a bližšie. Videla som vysokého muža, dobre stavaného, teda aspoň som si to myslela. Tie oči ho prezradili. Vždy chladné a bez citu. Hneď som ho spoznala. Bol to jeden z Uchiha klanu, Itachi, ten o ktorom som vám rozprávala, že ho obletovali všetky baby. Nechcela osm sa prezrzadiť, on mňa možno nespoznal. Prečo by aj mal? Nevideli sme sa 4 roky a ani pred tým sme sa nebavili
" No, a teraz mi povedz, prečo si ma napadol" opýtala som sa, chcela som zamaskovať radosť v hlase.
" Myslel som si, že si ten ninja, ktorý ničí dediny." odpovedal a pozrel sa mi hlbšie do očí
" No to si na omyle, aj ja ho hladám" odpovedala som a už som sa postavila normálne, ruky som si nehala volne vysieť vedla tela, kunaj som schovala a pozeraza Itachimu do očí. Snáď ma nespozná, dúfam, mám takto možnosť byť utajená.
" Tak to máš blbé, lebo ja ho nájdem prvý." odpovedal s úškrnom. Ja som si iba odfkla
" No to ti nezaručujem!" skríkla som z úsmevom na tvári. Pre boha, ja som s ním koketovala. Bože, to som fakt asi už stratený prípad. Možno mi tu ide o život, a ja si tu namotávam niakeho chlapa. AKI!!!!! to niesi ty. Hovorila som si v mysli asi milión krát za sebou.
" Ako chceš drahá" odpovedal a sklopil zrak. Ani som sa nenazdala a už stál za mnou a pod krkom som mala kunaj. Na prázdno som prehltla.
" Teraz ma tu len tak zabiješ?" opýtala som sa priškrteným hlasom. Itachi sa naklonil k môjmu uchu a zašepkal
" Nie drahá, ty pôjdeš pekne so mnou, môžeš sa mi ešte hodiť" Vypúlila som oči a lapala po dychu
" A..aaako to myslíš? " opýtala som sa troku zmätene. Počula som ako sa Itachi pousmial
" No, uvidíme podla toho, či budeš poslúchať" zašepkal mi do ucha.
Potom ma uvolnil a povedal mi, že ak sa o niečo pokúsim, zabije ma. No, nemala som moc na výber, ako ho počúvnuť. Išli sme teda vedla seba, nerozprávali sme sa, teda apsoň zatial. O tri hodiny sme došli na posledné miesto, ktoré bolo zničené od Maura. Popýtali sme sa pár ludí, čo a ako, nikto nám však nič nevedel povedať. Bolo už vela hodín, takmer noc, rozhdoli sme sa teda ubytovať v jednom nenápadnom hotely, ktorý ešte bol pokope, narozdiel od ostatných. Mali iba jednu volnú izbu, lebo všetky už boli obsadené. Ako inak, bola tam manželský postel. Pri mojom šťastí som to mohla čakať.
Ubytovali sme sa, najedli sme sa, stále sme sa ale nerozprávali, už ma to nudilo k smrti
" Povedz mi niečo o sebe" vyzvala som ho
" Hmm, nič také nieje, čo by si potrebovala vedieť" odvrkol mi Itachi a ani sa na mňa nepozrel. Mykla som plecami, a ľahla som si na jednu stranu postele. Onedlho som zaspala.
V strede noci a prebudili niečie dotyky. Boli jemné, príjemné, teplé ruky mi kĺzali po tele sem a tam. Nechcela som aby to prestalo. Pomaly som sa otočila na stranu, odkial ruky prichádzali. Obzrela som sa a narazila som na oči Itachiho. Prepaloval ma pohľadom, videla som v nich všetky emócie pokope. Ale na tvári nebolo nič. Ani smietka emócie. Pozerala som sa na neho, jeho ruky stále hladkali môj chrbát, boky. Medzi nami bola medzera asi tak 20 cm. Zrazu sa jeho ruky zastavili na chrbte a silno ma pritiahol smerom k sebe. Boli sme na sebe natlačený ako také sardinky. Cítila som jeho tep, jeho srdce, jeho vypracovanú hruď. Hneď som cítila ako sa mi krv valí do tváre. Chcela som aspoň ruky vymaniť z jeho objatia, aby som mu mohla odhrnúť vlasy z tváre.
" čo to robíš?" zašepkala som do ticha
" dobre viem kto si Aki. Myslela si si, že ma oklameš?" opýtal sa a jeho ruka sa presunula na môj zadok. Vykukila som oči a lapala po dychu. Jeho ruky boli stále náruživejšie a odvážnejšie.
" o čo ti ideš? " opýtala som sa so zatajeným dychom. Priblížil sa ku mne, jemne mi olízol dolnú peru a poboskal.
" chýbala si mi, vieš to? " pošlepkal mi do pier. Vedela som, že z jeho objatia sa len tak nedostanem. Kapitulovala som. Vymanila som si svoje ruky z jeho objatia, začala sa mu hrať s vlasami, tvárou, chrbtom, jednoducho som ho celého preskúmala. Takto sme sa maznali hodnú chvílu, keď sa jeho pohlad zmenil. Jeho oči sa mi zdali tmavšie. Temnejšie. Náruživejšie. Prevalil ma pod seba a ja som vedela čo bude nasledovať. Neviem povedať, či som sa bála, alebo sa tešila, nemyslela som na nič, iba na neho. Oči ma hypnotizovali, nevedela som uhnúť pohľadom. Naklonil sa ku mne, poboskal mi krk a postupoval stále nižšie a nižšie. Úplne som horela, nevedela som čo urobiť skorej. Keď už som bola zúfalá, pritiahla som ho k sebe, vzdychla som a pomaly som ho začala vyzliekať. Pomaly, jemne, celé to bolo romantické, ako z niakeho filmu. Netlačil na mňa, prispôsoboval sa môjmu tempu. Za to som mu bola velmi vďačná. Určite už mal kopec dievčat, o tom niet pochýb. Keď si bol istý, že som pripryavená, spravil to. Pomaly sme sa začali spájať v jedno telo. Nebolelo to, bolo to príjemné. Nevnímala som nič iné, ako jeho a jeho telo a všetky emócie, ktoré sa mi hmírili hlavou. Itachi vedel presne, čomá robiť, čo je príjemné, čo je prisilné. Bol dokonalý.
Táto noc, bola najkrajšia, akú som kedy zažila. Ráno som sa zobudila, prvé čo som zbadala boli jeho oči, ktoré na mňa umierali zraz. Usmieval sa
" dobré ránko, ako sa ti spalo? " opýtal sa so šibalským úsmevom. Ja som sa iba viac ponorila do jeho objatia
" hmm, no dalo sa" odpovedala som a vyplazila jazyk. Itachi bol šokovaný, ale hneď ho to prešlo, keď som ho začala štekliť.
" bola to najkrajšia noc" zašepkala som a uprela na neho zrak
" tak to aby bola každá noc, tá najkrajšia." odpovedal a prisal sa mi na krk

Čo sa stalo s Maurom?? Ževraj ho chytili v jednom hotely, zatkli ho a je v cele. To ale nieje podstatné, lebo od tej noci, je každá noc krajšia a krajšia


Koniec :) dúfam že sa ti páčilo
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zuzanka Zuzanka | Web | 13. listopadu 2013 v 17:41 | Reagovat

pěkné... už jsem začínala myslet že se ti dva po té misi rozdělí... :D

2 Stanush Stanush | Web | 13. listopadu 2013 v 18:55 | Reagovat

uuu.. zaujimavéé  veľmi zaujímavéé.. moc dobre sa mi to čítalo.. teda namiesto toho aby som sa učila radšej blogujem :D no paráda :D no to nevadi.. teda veľmi rada spriatelím.. u nás na blogu bolo napísané jak si môžeš zapísať.. ale ak kceš tak daj len Stanush :) lebo už som tam sama :) ps. ja ťa pridám koncom týžňa neboj ked budem šecko upravuvať :P ;)

3 minaky minaky | Web | 13. listopadu 2013 v 19:51 | Reagovat

ďakujem baby :) som rada že sa vám páčilo :) kludne sa aj vy zapíšte a napíšem aj vám niečo :)

4 Aki-chan Aki-chan | Web | 13. listopadu 2013 v 20:36 | Reagovat

Veľmi krásne napísané takúto poviedku som presne chcela. Ak ti to nebude vadiť tak ju ešte tento týždeň zverejním na svojom blogu s odkazom na ten tvoj.

5 minaky minaky | Web | 13. listopadu 2013 v 20:37 | Reagovat

[4]: nech sa páči :) budem len rada

6 Janča-san Janča-san | Web | 13. listopadu 2013 v 21:38 | Reagovat

nádherné :) aj epilóg by nebol zlý :D ale to len tak, toto bolo naozaj krásne :)aj to ukončenie

7 minaky minaky | Web | 13. listopadu 2013 v 21:41 | Reagovat

ooo Ďakujem pekne :) cením si to :)

8 kisa-uchiha kisa-uchiha | Web | 13. listopadu 2013 v 22:06 | Reagovat

jasne, že súhlasím a pridám si ťa :) už si vlastne tam :) a dakujem za spriatelenie

9 minaky minaky | Web | 13. listopadu 2013 v 22:26 | Reagovat

[8]: ďakujem aj ja :) teším sa na tvoje poviedky

10 Misha Misha | E-mail | Web | 15. listopadu 2013 v 17:18 | Reagovat

opravdu dokonalé...na začátku jsem si myslela, že Itachi Aki něco provede, ale nakonec jsem byla příjemně překvapená...hezká povídka...máš u mě 5 hvězdiček :-)

11 minaky minaky | Web | 15. listopadu 2013 v 22:05 | Reagovat

úúúúú díki :) moc si to cením

12 Kennteenry Kennteenry | E-mail | Web | 11. května 2017 v 5:19 | Reagovat

200 Mg Viagra For Sale Ciprofloxacine France Otc Avodart What Is Keflex Meds For Real Generic Dutasteride Online Xenical 120 Mg  <a href=http://byuvaigranonile.com>viagra</a> Keflex Dental Abscess Looking For Viagara

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.