Tvoj komentár ma len motivuje do písania viac a viac :)

Na prvý pohľad 1

12. listopadu 2013 v 16:44 | Minaky |  Na prvý pohľad
sabaku_no_gaara.jpg


Poprosím o komentáre, rada uvidím, čo si o tom myslíte Smiling
Volám sa Mina, mám 17 rokov, žijem s tetou, ale ako som sa dozvedela o dva dni sa sťahujem k starým rodičom do piesočnej. Sama neviem čo si o tom mám myslieť, bola som tam možno dva krát na výlete ešte s rodičmi, ale inak nič viac. Viem že tam práve skončila vojna, ale stále to nieje také, ako by malo. Ospravedlňujem sa, nespomenula som že patrím do týmu AMBU, ktorý sa stará o bezpečie dôležitých osôb, väčšinou veliteľov a podobne. Dnes sa mám v pláne ešte rozlúčiť s mojimi priateľmi a zajtra sa vydám na cestu do neznáma.
"Mina!!! Zlatko, budeš nám chýbať ! " nariekala Hinata, ktorá sa už dlhšiu dobu stretávala s Narutom. Nanešťastie, ani jeden sa neodvážil urobiť ten prvý krok... Je mi ich ľúto, už to mohli mať sto krát za sebou
" ja viem Hin, budeme si písať. Snáď ma prídete aj navštíviť." povedala som trošku skeslo. Slnko už zapadalo a ja som sa pomaly chystala domov, zbaliť veci a rozlúčiť sa ešte aj s tetou, ktorá bola očividne mimo z toho, že odchádzam.
" Majte sa banda ! O pár mesiacov sa vidíme ! " zvolala som rýchlo, kým ma ešte mohli vidieť.
Ráno, nachystaná, zbalená a asi s miliardou chlebíčkov na cestu ( teta bola trošku moc starostlivá) som sa vydala na cestu. Chcela som to mať čo najrýchlešie za sebou, nerada cestujem sama, i keď mám rada samotu, viem sa pohltiť sama do seba, premýšlať nad vecami, nad ktorými sa nedá v spoločnosti. Tento krát som ale mala trošku trému, z nového prostredia, nebola som vo svojej koži.
Cesta ubehla v celku rýchlo, bez väčších komplikácií, a zrazu už stojím pred bránami dediny. Vôbec ma neprekvapilo, že ma starý rodičia už dávno čakali.
" Ahoooj Mina, chýbala si nám, vitaj, poď daj mi boštek!" jasala babka keď ma zbadala.
" Jéj, ahojte, konečne som tu, aj vy ste mi chýbali baby " s radosťou v očiach som odpovedala. Baba bola stelesnené dobro. Nikoho srdečnejšieho som ešte nevidela, dala by mi aj modré z neba, a to doslova. Dedko na druhej strane trošku tichšej povahy, ale srdce mal rovnako dobré ako aj babka. Vystískali sme sa a pomaly sme sa vybrali domov.
Dom bol presne taký, aký si ho pamätám z dectva. Veľký, s veľkými oknami, kvety boli po celej záhrade, všade kam sa človek pozrie. Zbytok domu, bol trošku zrekonštruovaný, ale žiadne veľké zmeny sa neudiali.
Večer ako sme sa najedli, porozprávali sme sa čo nové, nastala chvíľa, keď som chcela byť sama, trošku si to tu obzrieť, či som nezabudla ako to tu vyzerá. Pamätám sa, že som chodievala na jedno miesto, odkiaľ bol výhlad na celú dedinu, zbožnovala som to tam!!!! Takže si viete predstaviť, že prvé miesto, kam som sa vybrala bolo samozrejme to s tým výhľadom... Prešla som pár uličiek, stretla zopár pekných chlapcov a pomaly som stúpala do kopca a ž na vysnívané miesto. Sadla som si na okraj útesu, začala som sledovať dedinu, zákutie po zákutí. Na moje prekvapenie, sa to takmer vôbec nezmenilo, samozrejme pribudlo pár nových budov, ale nič extra. Ako keby sa tu čas zastavil.
Neviem ako dlho som tam sedela, možno aj dve hodiny. Zrazu, som započula niake šušťanie, obzrela som sa, nikto tam nestál.
"takže, už nemám toto miesto iba pre seba? hmm zaujímavé" počula som hlas. Obzrela som sa, a stál tam chlapec, asi môjho veku, v tej tme som to nevedela hneď posúdiť. Bol nižšej postavy, vyzeral dosť chudo, ale tak človek nikdy nevie, čo sa skrýva pod oblečením Eye-wink .
"hmm, bývalo to moje miesto, ešte pred pár rokmi" odvetila som, a ani som sa neunúvala opýtať sa na meno pána Neznámeho. AK mám pravdu povedať, bolo mi to aj dosť jedno. Aspoň pre túto chvílu.
" Je tu nádherne, chápem, prečo si si ho vybrala. " skonštatoval pán N.
"Kludne si prisadni, mne to vadiť nebude. AJ tak potrebujem nadväzovať nové kontakty, i keď, došla som sem trošku relaxovať" odpovedala som trošku vlúdnejším hlasom, ako do teraz. Ani nie o pár sekúnd som počula, ako sa ku mne blíži. Trošku váhavým krokom, ale predsa.
"Si tu nová?" Jednoducho sa ma spýtal. Neviem prečo, ale mám z neho príjemný pocit, taký hrejivý
"Nová ako nová, bývala som tu, keď som bola malá, ale presťahovala som sa do Konohy za tetou, kde som vyrastala a stala sa ninjom, neskôr som sa pridala do týmu AMBU, slúžiac pre Hokage Tsunade. Trošku divoká ženská, ale tak má dobré srdce. Teraz, akurát dnes som prišla sem, k starým rodičom. Trošku zmeny nikdy nezaškodí." skonštatovala som, sama som ale bola prekvapená, že som všetko na neho takto vybafla. Ale čo už, nič osobné to nebolo.
Pán N. ale neodpovedal, bolo iba ticho. Nedalo mi to a pozrela som sa na neho, po prvý krát. Keď som ho zbadala, oči mi skoro vypadli. Bol to Kazekage. Je pravda, že som ho nevidela, ale ako som išla sem, videla som jeho tvár na útese. Bola som dosť v šoku, myslela som si, že takýto vážený ludia, majú tolko povinností, že nemajú čas na nič iné, nie to ešte na volný čas.
"ou, ospraveldnujem sa, nechcela som vyrušiť vaše miesto kazekage." vyjachtala som zo seba a už som sa chystala na odchod, keď ma zrazu zastavili jeho slová
" to je v poriadku,nerušíš moje miesto, sice som pánom tejto dediny, ale miesto je verejné, nemusíš sa teda ospravedlňovať" povedal to tak bez žiadnej emócie, ale vycítila som, že to nebolo myslené zle.
" ďakujem za pekný večer." iba som zašepkala a už ma nebolo.
Kráčala som nočnými ulicami, videla som vysvietené bilboardy, reštaurácie, vysmiatych ludí. Vyzeralo to tak, ako keby žiadna vojna nebola. Bol to v celku príjemný pohlad. I keď som už bola ospalá a ledva ma nohy niesli, nemohla som prestať myslieť na toho chlapca, teda kazekageho na kopci. Keby som nevedel že je taký vážený, asi by som si nikdy netypla, že na také niečo aj má. Ale čo no, snáď ho ešte uvidím, niečo, neviem čo, niečo bolo na ňom, čo ma ťahalo dozvedieť sa viac. Toto boli aj moje posledné myšlienky v posteli.
Prvý dielik je na za nami Smiling Prvé dieliky sú také, možno trošku nezáživné, ale nebojte sa Smiling ono sa to ešte poriadne zamotá!!!! Porosím spätné väzby, čo na to hovoríte? Smiling
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Zuzanka Zuzanka | Web | 13. listopadu 2013 v 16:36 | Reagovat

skvělý.. povedl se ti...

2 Misha Misha | E-mail | Web | 15. listopadu 2013 v 9:59 | Reagovat

božíí..dobře to vypadá...chcu pokračování...:-)

3 minaky minaky | Web | 15. listopadu 2013 v 22:20 | Reagovat

ďakujem pekne :) takéto pekné komentíky ma len motivujú písať viac a viac :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.