Tvoj komentár ma len motivuje do písania viac a viac :)

Na prvý pohľad 3

17. listopadu 2013 v 21:23 | Minaky |  Na prvý pohľad

Pomaly som sa chcela postaviť z postele, ale mala som infúzie, takže som ostala pripútaná na ležadle. Cítila som sa už celkom fajn, bola som sice trošku obúchaná, ale nič vážne to určite nebolo. Zostala som teda ležať, keď to izby vtrhla babka s dedom
" Drahá, čo sa ti stalo?" opýtala sa ustráchaná babka. Prekrútila som očami, správala sa horšie ako moja mama, bola sice starostlivá, ale toto už preháňala, nemám 5 rokov.
" Nič babka, mala som skúšky, či sa môžem pridať k ANBU" odpovedala som s nechuťou. Babka si prisadla ku mne
" A ako to dopadlo? Sestrička nám povedala, že tu ležal aj kazekage." opýtal sa zvedavý dedko
" No vyrovane, obaja sme odpadli od únavy" povzdychla som si. Dedko sa na mňa zamyslene pozrel
" Hmm, to sa ešte nikomu nepodarilo. Všetci s ním prehrali" odpovedal dedo, dal mi pusu na čelo a zmyzol vo dverách. Nasedovala ho aj babka. Aspoň tu bude trošku ticho. Som ešte unavená. To bola posledná myšlienka a zaspala som


Zobudil ma buchod dverí. Pomaly som otvorila oči, na stoličke predomnou som videla známu tvár. Bol to Gaara. Tváril sa ako vždy bez výrazu. Strhla som sa a rýchlo som si sadla. Cítila som ako strácam kontrolu
" Do...Dob..Dobrý deň Kazekage, čo potrebujete" opýtala som sa koktavo
" Beriem ťa" prehodil jednoducho. Zapozerala som sa mu do očí, mimochodom ich mal nádherné. Nadýchla som sa, že niečo poviem, ale prerušil ma
" Budeš v mojej osobnej stráži. Nastupuješ hneď po zotavení." zvýšil hlas. Spozornela som
" Prosím" opýtala som sa nechápavo. Chcela som byť ANBU, plniť misie, a nie sa tu terigať s kazekagem. Ale na druhú stranu, som rada v jeho blízkosti, takže mi to celkom vyhovuje
" Ako si počula. Obklopujem sa, len najlepšími. A ako si dokázala, tak si najlešpia" zadíval sa mi do očí. Mala som pocit, že v tom je niečo viac, ja som chcela aby v tom bolo niečo viac.
" Ako poviete. Nastúpim hneď zajtra" odpovedala som príkrko. Prikívol a už ho nebolo.
Večer ma už pustili z nemocnice a ja som sa rozhodla ísť sa prejsť a sadnúť si na ten kopec kde som bola prvú noc.
Keď som vyšla hore sadla som si na okraj, vytiaha denník a začala si zapisovať. Naučila ma to moja mama, keď som bola menšia, aby som si tie všetky spomienky zapisovala. Bola som tam asi hodinu
" Zotavuješ sa rýchlo" ozval sa hlas za mnou. Hneď som ho spoznala. Ani som sa neotočila, dúfala som, že si sadne ku mne. O pár chvíl sa aj tak stalo. Sadol si iba kúsok odomňa na pár centimetrov. Asi videla kúsok z môjho denníka, lebo začal debatu o vzťahoch.
" Je zaujímavé, ako sa môžu dvaja ludia priťahovať. Nikdy som tomu nerozumel" povedal a pozeral sa pri tom na celú dedinu. Ja som sa na neho zadívala, trošku ma prekvapil touto debatou.
" Je to asi nevysvetlitelné, príroda to zariadila tak, aby sa stretli, tí ktorý sú si súdený" odpovedala som, asi trošku tajomne, ale tak to nikdy nezaškodí. Asi ho to trošku zaskočilo, ale nedal to moc na sebe vedieť.
" Ako to je u teba? Povedz mi niečo o sebe" povedal a konečne sa mi pozrel do očí. Srdce mi trošku nadskočil.
Začala som mu rozprávať všetko, čo sa stalo, keď som bola dieťa, že som mala pár nápadníkov, ale že to bolo len nezávezné, dali sme si tri pusi a hotovo.
..." A to je celý môj príbeh" vzdychla som si " mám nudný život". Gaara sa na mňa už nepozeral, pozeral sa na vysvietenú dedinu. Zrazu sa na mňa otočil
" Vieš, mám pri tebe pocit, že ti môžem povedať všetko. " povzdychol si. Prekvapilo ma to, nevedela som či ho mám objať alebo niečo povedať. Preto som neurobila nič. Po chvíle ticha, mi on začal hovoriť svoj príbeh, všetko čo sa v jeho živote stalo. Boli to prevažne smutné veci, pichlo ma pri srdci, vždy, keď mi povedal niečo smutné. Mala som chuť ho objať a nepustiť. Ukázať mu, že všetci vieme milovať, aj on. Rozprávali sme sa takto asi hodinu, možno dve. Stále viac a viac sa mi páčil. Všetko, jeho prejav, jeho pohlad, jeho všetko. Nechcela som sa dalej brániť. Keď sa naskytla chvíla, zobrala som jeho tvár do rúk a vtisla som mu letmý bosk. Bola to sekunda, bála som sa, čo urobí, či sa nahnevá, či ma obmietne. Odtiahla som sa, ale stále som mala jeho tvár v rukách. Pozeral sa na mňa tak zvláštne, asi bol zaskočený ako aj ja, že som mala tú drzosť. Už som sa chcela postaviť a ospravedlniť sa mu, keď ma zastavil a pritisol k sebe. Chytil ma za driek a prisunul k sebe. Poboskala som ho znova, teraz už trošku náruživejšie. Cítila som, že nevie čo má robiť. Išla som teda do vedenia ja. Začala som ho trošku dobíjať. Neskôr som použila už aj jazyk, otvorila som nim jeho pery, cítila som ako zastonal. Prešla som mu po perách a už mal dosť. Zaril mi nechty do kože a vášnivo ma poboskal. Musela som chytiť druhý dych, lebo by som mu nestíhala. Sadla som si mu na kolená obkročmo, takže sme sedeli tvárou v tvár. Obmotala som mu ruky okolo krku, zašla som až do vlasov. Trošku som ho za ne potiahla, aby sa trošku zaklonil. Cítila som z každého kúska jeho tela, že ma chce. Toto mi ale zatial vyhovovalo, myslím že aj jemu. Pery sme mali obaja už opuchnuté, ale prestať sme nechceli. Začala som ho poskávať na krku, v tedy mi zaril nechty do kože, napli sa mu všetky svali. Takže toto bude to miesto, každý má také, kde sa nevie ovládať. Trošku som pritvrdila, bola som sviňa, že som ho takto dríždila, ale nedalo sa to neskúsiť. Napnuté mal už všetky možné svali na tele. Zrazu sa odomňa odtrhol. Videla som, že mal oči plné vášne
" Musíme sa krotiť" zašepkal, ešte dychčajúc. Ja som sa na neho smutne pozrela, vtisla som mu ešte jeden vrúcni bosk a postavila som sa. Odprevadil ma domou. Rozlúčili sme sa, ešte sme ostali vonku asi 20 minút iba sa boskávať.
Doma už všetci spali. Išla som sa teda osprchovať, zabalená v uteráku som vošla do mojej izby a videla som ako tam stjí Gaara pri otvorenom okne. Začervenala som sa, lebo som tam stála iba v uteráku. Prišiel ku mne, pohladil ma po ruke vtisol mi ešte jeden bosk a zmyzol. Stála som tam ešte hodnú chvílu, nemohla som uveriť, čo sa za posledné dve hodiny udialo....

Koniec tretej časti zlatíčka :)
PS: rozmýšlam že by som napísala trošku také že 18+, čo vy na to ? :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Čo mám na blog najviac pridávať?

Poviedky 69.2% (18)
obrázky 15.4% (4)
niečo iné 15.4% (4)

Komentáře

1 Aki-chan Aki-chan | Web | 18. listopadu 2013 v 11:37 | Reagovat

Veľmi krásni dielik

2 Misha Misha | E-mail | Web | 18. listopadu 2013 v 19:05 | Reagovat

no konečně se políbili...boží díl, tahle povídka se mi začíná moc moc líbit...jde vidět, že máš opravdu talent...a vůbec mi nebude vadit, když na píšeš 18 plus...bude jenom ráda :-) :-D....mimochodem moc pěkný dess

3 minaky minaky | Web | 18. listopadu 2013 v 19:11 | Reagovat

ďakujem pekne :) Aj mne sa velmi dobre píše tento príbeh :) ide to tak samo od seba. Ja len dúfam, že ma ešte napadne vela takýchto

4 Zuzanka Zuzanka | Web | 18. listopadu 2013 v 19:31 | Reagovat

velmi pěkné.. rychle pokráčko...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.