Tvoj komentár ma len motivuje do písania viac a viac :)

Predsa neodolala (sasusaku) pre Michyseji

12. listopadu 2013 v 18:55 | Minaky |  Poviedky na prianie :)



Sakura, to dievča, ktoré vedelo očariť, každého chlapca, muža, mala veľa kamarátov, ale šťastná nebola. Teda aspoň si to myslela, niečo jej v živote chýbalo. Nevedela ale čo to mohlo byť. Bola silná, krásna, takmer dokonalá.
Tieto myšlienkz ju trápili už dlhší čas, väčšinou keď bola niekde sama, mala čas premýšlať. Dnes ale nebol správny deň! Mala sa hlásiť u Tsunade, niečo jej chcela oznámiť.


Obliekla sa, ako inak do svojho obleku z ANBU, patrila tam už 3 roky, bola jedna z najlepších. Svoje dlhé vlasy nechala viať vo vetre a pomaly sa vydala na cestu. Mesto bolo ešte pokojné, skoro ráno ľudia ešte spia, alebo práve prichádzajú domov z prežúrovanej noci. Sakura ale taká nebola, rada sa zabavila, ale sama doma s knižkou, čajom a teplou dekou.
Keď dorazila pred dvete vysokej budovy, iba si povzdychla a vydala sa do kancelárie.
Pred kanceláriou mala divný pocit v bruchu, nevedela si to vysvetliť. Preto to radšej neriešila a jednoducho vošla dnu.
Tsunade bola kludná, asi až moc pokojne vyzerala. Jednoducho sa pozrela na Sakuru, ktorá tam nervózne stála. Zrazu sa postavila, prišla k Sakure a jednoducho ju objala. Sakura vypúlila oči a nechápala čo sa práve stalo.
" Drahá, mám pre teba nie moc šťastnú správu." povzdychla Tsunade
"A...Ako to myslíte?" vykoktala zo seba Sakura
" Sakura, vieš, keď si mala depresie, že Sasuke odišiel, prisahala si, že už na neho nepomyslíš, a ako som v poslednej dobe videla, ani si nepomyslela, ale Sakura, on... on prišiel za mnou, povedal mi tajné informácie o našich nepriateloch, no a mne neostávalo nič iné, ako ho dať do cely. Aspoň na teraz... no a to nieje všektko" v tedy ju už Sakura prerušila
" Ako myslíte,že nič iné neostávalo?????!!!!!" Vykríkla nahnevaná Sakura. Bola prekvapená zo svojej reakcie, ale tak čo? Čo mala na to povedať? tešíť sa ako malé dieťa?? no to určite
" Vieš, on nám povedal naozaj tajné informácie, veĺmi nám pomohol. Nemôžem ho nechať len tak zabiť. Ako si to predstavuješ? " povedala už trošku nahnevaná Tsunade. Ani nie nahnevaná, ale bola zúfala. Nevedela čo má Sakure povedať, aby sa upokojila
"hmmm...prečo mi to teraz oznamujete? Čo s tým mám robiť ja? Nech tam skysne! " odfrkla Sakura. Tsunade si iba vzdychla
" preto som ťa zavolala, prosím, odpusť mi, ale chcem aby si sa mu venovala, aby si ho dala dokopy. Mám v pláne, dať znova dokopy tým 7" povedala takmer bez emócií. Sakura iba vyvalila oči, neverila vlastným ušiam.. ako jej to môže Tsunade urobiť?? Vie veľmi dobre, ako trpela, keď odišiel. Pomáhala jej, dostať sa z toho a teraz jej to chce urobiť znova?
" Prepáčte, ale musím to odmietnuť" už len šepkala
" Sakura ! to je rozkaz a už o tom nebudeme diskutovať." odpovedala a pomaly prešla k oknu za ňou. Sakura iba vzdychla, nezmohla sa na viac.
"Ako poviete. Čo mám urobiť?" kapitulovala
" Choď za ním, povedz mu, že tým 7 bude znova existovať, ale až keď ukáže že mu za to stojíme, inak zomrie" skonštatovala
" A Sakura nezabudni! Všetko mi hlás! Jeden zlý krok a je mŕtvy" utešila ju aspoň týmito slovami.. Sakura sa otočila a odpochodovala preč z kancelárie. Vonku stretla Hinatu, ako vykračuje s kyticou kvetou.
" Hin, to čo?! Aj ja chcem! " pribhela k nej a objala ju. Hinata sa trošku uchechtla
" No vieš, Shikamaru mi ich dnes dal, že či by som s ním nešla do kina" prezradila Sakure.
" A čo Naruto? " opýtala sa udivene
" No vieš, čakám na neho už veľmi dlho, no a on sa o nič zatiaľ nepokúsil. Myslím že by som mohla skúsiť niečo iné a zistiť ako som na tom" vzdychla si Hinata. Vedela však, že ju Sakura pochopí. Ona ju vždy pochopila
" Okej Hin, daj mi potom vedieť, čo a ako" hlesla Sakura a už utekala preč...
Pomaly sa blížila k väznici, kde bol jej "milovaný" Uchiha. Vošla pomaly dnu, až k jeho cely. Keď ho videla ako sa opiera o stenu so sklonenou hlavou, všetky spomienky sa jej znova vynorili. Nie iba tie smutné, ale aj tie veselé, teda v tej dobe boli veselé, teraz by sa asi cítila trápne.
" No pozrime sa" poznamenala ironicky. V tej sekunde Sasuke zdvyhol hlavu a zadíval sa jej do očí. Nič nepovedal, iba sa díval. Pomaly sa postavil a blížil sa k dverám
" No to sa teda pozrime" odvetil. Trošku ho zaujal kostým Sakury, všimol si, že patrí ANBU.
" Akurát mi Tsunade oznámila, že si sem prišiel" povedala Sakura. Trošku som musela ovládať sama v sebe, aby nedala najavo, že sa vlastne aj teší, že je Sasuke v poriadku a živý.
"hmm, chcel som len pomôcť, myslím že by nebolo správne to zatajiť" odpovedal Sasuke. Sakuru trošku aj zaujímali, čo také tajné mohol už len prezradiť, ale bolo jej jasné, že nič z toho sa asi nedozvie.
"Okej, Tsunade mi oznámila, že o pár týždňom dá dokopy znova tým 7. Preto by si sa mal trošku usadiť, popremýšlať nad hodnotami, inak umrieš. Pochopil?" opýtala sa bez výrazu Sakura. Sasuke trošku nadskočil, pri myšlienke na tým 7, ale tak čo už, nemal moc na výber. Buď tu ostane trčať, alebo umrie. Pomaly sa otočil a odkráčal ďalej do cely
" Dobre milá Sakura, kedy ma pustiš? Kde budem bývať? " nadýchol sa a opýtal sa. Sakura podišla bližšie k cele, oprela sa o mreže.
" Hneď teraz. Pôjdeme sa najesť, lebo asi si vyhladol, potom ti nájdeme niečo normálne na oblečenie. Kde budeš bývať neviem, na teraz môžeš ostať u mňa." odpovedala Sakura a uškrnula sa.
Po obede, nákupu nového oblečenia sa vybrali k Sakure domov. Jej byt bol v celku malý, ale na jej potreby úplne stačil aj tento. Mala tam dokopy tri izby. Jedna obývačka, kuchyňa a spálňa. Okrem toho ešte kúpelňu, ale tá aj tak nebola bohvie ako veľká. So Sasukem sa usadili v kuchyňi a Sakura dala postaviť vodu na čaj. Vybrala niake keksíky a sadla si oproti Sasukemu. Obaja sa na seba dívali, nič nehovorili, len sa nechávali unášať pohľadom toho druhého. Vyše hodiny sa rozprávali, dokonca sa aj smiali. Oboch ich to prekvapilo, ale prestávali. Sakura mu povedala, čo všetko sa stalo po jeho odchode, ako na aj Naruto začali samostatne ténovať, ona sa stala učňom Tsunade a Naruto odišiel na dlhšiu dobu niekam preč. Rozprávala ako všetkci z jej kamarátok majú niaku lásku, alebo aspoň majú niečo už za sebou. Hovorila mu toho veľa, Sasuke iba počúval, nemohol z nej odtrhnúť oči. Iba sledoval ako sa jej hýbu pery, ako sa občas usmeje naj spomienkami, ako sa občas zasmeje. Bol ňou unesený, a nebál sa to ani priznať.
Na druhej strane Sakura, ako rozprávala, uvedomila si, že jej ten celý čas Sasuke aj chýbal, sice sa veľmi zdokonalila sama v sebe, obrnila sa voči sklamaniu a bolesti, ale aj tak jej ako keby kúsok z jej srdca chýbalo. Neskvôr jej začal rozprávať všetko Sasuke, ako zabil brata, ako sa dozvedel pravdu o jeho klane, ako ho obletovala škúlavá Karin, ktorá bola oveľa dotieravejšia ako Sakura ( na tom sa zasmiali obydvaja).
Bola už ale hlboká noc, obaja už boli unavený, rozhodli sa, ísť si ľahnúť. Sakura bohužial mala iba jednu postel a jeden gauč. Sasukemu ustlala na gauči, on sa ani nepokúšal namietať. A ona si pekne lahla do svojej postele. Prešli dve tri hodinky, ale Sakura nemohla zaspať. Stále sa prevalovala z jednej strany na druhú, občas si aj zaspomínala, predstavila si,čo by v tedy urobila, keby u nej takto Sasuke spal na gauči, do pol pása nahý. Ups, keď si predstavila jeho vypracované brucho, hneď zčerveňela. Mala svoju hrdosť, ale predsa, je to iba dievča, pomaly už dospelé, chcela sa trošku " zahrať". Postavila sa po tichu a kráčala smerom do obývačky. Keď zbadala, že gauč je prázdni, preľakla sa, že Sasuke zase utiekol ako taký zbabele. Ani túto myšlienku nedokončila a už ucítila pery na svojom krku. Kĺzali sa po ňom pomaly, jemne, ale bolo cítiť tu ctižiadostivosť. Pomaly sa otočila, strela sa s očami, s tými čierno čiernymi očami, ktoré boli tak neodolatelné. Hneď jej bolo jasné, že mu teraz neodolá, ani keby sa čo dialo. Zadívala sa mu do očí, prehrabla sa mu vo vlasoch, ako to chcela vždy urobiť. Pomaly rukou žašla až na tvár, po krku a zastavila sa až na vypracovanom bruchu. Takmer odpadla, keď ucítila tie svaly. Pomaly sa začali boskávať, najprv jemne, potom sa tempo začalo zväčšovať aj na intenzite, ale aj na vášni, ktorú obaja nepochybne cítili.
Sasuke ju schytil a položil pomaly na postel. Maznali sa pomaly, potom vášnivo. Temto určovali obaja, ako keby boli jedno telo. Sasuke sa po chvíli nemohol len tak prizerať a začal ju pomaly vyzliekať. Na vyzliekanie ale nebolo čo, mala na sebe iba veľké tričko a nohavičky. Sakura sa ani nenazdala a už tam ležala nahá a Sasuke to isté.
Táto noc patrila iba im dvom, prežívali ju na plno, jeden druhého si vychutnávali do štipky.
Ráno sa zobudili v objatí. Sakura sa trošku preľakla, keď si spomenula na tú noc, ale hneď sa aj usmiala nad tou myšlienkou. Ešte viac sa pritúlila do jeho hrude.
" Mali by sme ísť trošku trénovať" zašepkala Sakura. Sasuke sa ani neunúval otvoriť oči a znova ju schmatol pod perinu.


Konieeec :) Dúfam že sa ti páčila! :) Rada by som ťa požiadala, keďže teraz rozbieham blog, či by si ma nemohla spomenúť aj na tom svojom :) buď prostredníctvom tejto poviedky alebo inak :) ďakujem :*
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Michyseji Michyseji | Web | 12. listopadu 2013 v 20:41 | Reagovat

jééj táto poviedka sa mi neskutočne páčila :D skveléé :) a jasné spomeniem ťa u mňa. Želám ti veľa šťastia nech ti to s blogom ide :D parádne sa rozbiehaš :)

2 minaky minaky | Web | 12. listopadu 2013 v 20:52 | Reagovat

ďakujem pekne :) som rada že sa ti páčila, hocikedy napíš znova :) a ja ti napíšem dalšiu

3 Aki-chan Aki-chan | Web | 12. listopadu 2013 v 21:59 | Reagovat

Veľmi krásna poviedka..vážne sa ti podarila.

4 minaky minaky | Web | 12. listopadu 2013 v 22:09 | Reagovat

ďakujem pekne :)

5 Zuzanka Zuzanka | Web | 13. listopadu 2013 v 17:07 | Reagovat

nádhera... povedlo se ti to...

6 minaky minaky | Web | 13. listopadu 2013 v 19:53 | Reagovat

Ďakujem pekne :) čoskoro bude pokračovanie

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.